Životné prostredie morí a oceánov, domova mnohých druhov veľrýb, sa nachádza v neustálom ohrození. Je to dôsledkom ľudskej činnosti, napr. zmenou klímy, ubúdaním ozónu, toxickým znečistením a stále intenzívnejším rybolovom.

Tieto faktory ohrozujú celistvú sieť života v oceánoch, predovšetkým planktón, ktorý je základom všetkých oceánskych potravových reťazcov. Zmeny v množstve a zložení planktónu ovplyvňujú stabilitu populácií na vyšších úrovniach potravového reťazca a veľryby, ktoré stoja na jeho vrchole, sú zmenami v produktivite planktónu obzvlášť zraniteľné.

Pokles niektorých populácií oceánskych cicavcov je dnes spájaný s nedostatkom potravy, vyvolaným zintenzívnením komerčného rybolovu. Rastúci výskyt perzistentných organických látok (POPs) ako je napr. pesticíd DDT alebo polychlórovaných bifenylov, môže spôsobovať poruchy rozmnožovania a je možnou príčinou oslabenia ich imunitného systému.

Čím ďalej, tým väčší počet odborníkov zaoberajúcich sa veľrybami je znepokojený skutočnosťou, že miera hluku pochádzajúceho z lodnej dopravy, prieskumu ropy, zemného plynu a z iných zdrojov môže narušiť prirodzené správanie veľrýb, vyhánať ich z ich lokalít a zasahovať do ich komunikácie. Vysoká hladina hluku môže byť pre jednotlivé veľryby priamo škodlivá tým, že ovplyvňuje úspech pri rozmnožovaní a teda má dopad na početnosť populácie.

Niektoré z týchto faktorov majú kumulatívny efekt. Je pravdepodobné, že pokiaľ pôsobia spoločne, môžu spôsobovať ešte väčšie škody. Zo všetkých hrozieb, ktorým čelia veľryby, je komerčný lov veľrýb jediný, ktorý môžeme jednoducho a ľahko obmeziť. Japonsko a Nórsko napriek tomu pokračujú v tlaku na obnovenie komerčného lovu veľrýb. V snahe o záchranu veľrýb je čokoľvek menej ako preventívny prístup neprijateľné. Neúspech v tomto ohľade môže zhasiť všetky nádeje na dlhodobú ochranu svetovej populácie veľrýb.