Poslanie zoologických záhrad

 

Ľudská spoločnosť a jej aktivity na tejto planéte sú úzko spojené s prírodou a to v kladnom aj zápornom zmysle slova. Pokrok vo svete vedy a techniky, exponenciálny rast ľudskej populácie, hospodársky vývoj a ekonomická prestíž, civilizačné choroby a vojny – to všetko a ešte veľa ďalších súčastí nášho života nás núti neustále sa prispôsobovať zmenám. Životným štýlom a často nekompromisným uplatňovaním si ľudských potrieb denne vyvíjame silný tlak na prírodu a nútime ju prispôsobovať sa nám ľuďom. Výsledkom toho však nie je súlad, ale stále hlbšia až neprekonateľná priepasť medzi človekom a prírodou. Poľutovania hodná je bilancia na prelome 20. a 21. storočia - jeden živočíšny druh mizne ročne, stavy zvierat klesli o 80 %, na pokraji vyhubenia je vyše 600 druhov živočíchov (The World Zoo Conservation Strategy,1995). Takmer všetkým veľkým zvieratám ako sú krokodíly, ľudoopy, slony, nosorožce, hrozí vyhynutie. Človek ukrajuje z pôvodných biotopov mnohých druhov živočíchov. Veľmi vážna je likvidácia tropických dažďových lesov a kynoženie zvierat obývajúcich tento vzácny ekosystém. V tejto súvislosti vedci zaviedli nový ekologický termín - prázdny prales (Conway, 1999).

Zatiaľ však žiadna národná vláda nepovýšila ochranu životného prostredia na najvyššiu prioritu. Pozornosť upútajú len veľké prírodné katastrofy, ale miznutie druhov nie je hodnotené ako katastrofické. Len 4 - 6 % súše a len 0,5 % morskej ríše je pod určitým stupňom ochrany. Možností na záchranu aspoň súčasnej fauny a flóry je niekoľko. Od zákazu zabíjania a priameho odchytu zvierat, cez ochranu prírodného prostredia v národných parkoch a prírodných rezerváciách až po výchovu a vzdelávanie každého z nás (Conway, 1999).

OSN-UNESCO vytvorila program na ochranu prírody a životného prostredia. Vznikol Medzinárodný zväz na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN), ktorý pracuje na ochrane vymierajúcich zvierat a prírody vo svete. V roku 1961 vznikol Svetový fond pre prírodu - World Wild Fund for Nature (WWF), ktorého symbolom je všetkým dobre známa panda veľká v červenom trojuholníku (The World Zoo Conservation Strategy, 1995).

Do záchranných programov sú zapojené mnohé zoologické záhrady sveta, ktoré disponujú obrovským potenciálom živočíšnych druhov (chovajú viac ako 500 000 jedincov suchozemských stavovcov, z toho 3000 druhov cicavcov, vtákov, plazov a obojživelníkov) a podieľajú sa na záchrane mnohých ohrozených druhov zvierat a na zachovaní prírodných lokalít a ekosystémov našej planéty (The World Zoo Conservation Strategy, 1995).

Dnes sú zoologické záhrady vlastne ekoparkami a ochrannými centrami s úlohou záchrany ohrozených druhov zvierat a ochrany prírody. Postoj ľudí k ZOO je iný a ZOO v 21. storočí plnia 4 základné poslania - ochrana, vzdelávanie, oddych a výskum.

Zoologické záhrady na celom svete majú dlhoročnú tradíciu. Svetové spoločenstvo zoologických záhrad, reprezentované Svetovou asociáciou zoologických záhrad a akvárií (WAZA - World Association of Zoos and Aquaria) so skupinou odborníkov na chov zvierat v zajatí CBSG (Conservation Breeding Specialists Group) pri IUCN vypracovali dokument Svetová stratégia zoologických záhrad na ochranu prírody (The World ZOO Conservation Strategy), ktorý je programom o úlohe svetových ZOO v ochrane prírody a zachovanie mnohotvárnosti života na Zemi.

Stratégia zoologických záhrad sveta je založená na týchto základných princípoch :

   1. Ponúknuť kolekcie zvierat s ohľadom na druhovú ochranu a vedeckú hodnotu. Každé zviera má svoj význame pre - vzdelávanie, ochranu a výskum.
   2. Napomáhať ex situ a in situ ochrane ohrozených druhov a ich prírodných ekosystémov, pričom ochrana ex situ je úzko prepojená na ochranu in situ, ktorá poskytuje znalosti biológie malej populácie.
   3. Prehlbovať verejné povedomie nevyhnutnosti ochrany prírody, primeraného čerpania prírodných zdrojov, vytvárania a udržovania novej rovnováhy medzi ľuďmi a prírodou a propagovať ohrozené druhy zvierat a získavať náklonnosť, porozumenie a podporu návštevníkov v ochrane ohrozených druhov a ich území.

Európske zoologické záhrady pracujú systematicky pod patronátom Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií (EAZA) na vytváraní čo najprirodzenejšieho životného prostredia pre zvieratá. A práve v tomto bode sa začína jeden z najnáročnejších a najdôležitejších programov zoologických záhrad, pretože zoologické záhrady nie sú len centrami pre zachovanie prírody, ale sú neodmysliteľnými vzdelávacími strediskami bojujúcimi o utváranie a udržanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodou.

Záchranné programy zoologických záhrad sa nedajú realizovať bez informovanosti a aktívnej účasti verejnosti. Približne 10 % svetovej populácie navštevuje zoologické záhrady (The World Zoo Conservation Strategy, 1995). Človek ako súčasť prírody sa jej po stáročia vzďaľuje neuvedomujúc si aké potrebné je vážiť si každú formu života na Zemi. Návštevníkom je preto potrebné pútavo vysvetľovať čo vidia, aké sú súvislosti medzi existenciou fauny a flóry a existenciou ľudstva, aká je spojitosť medzi ľudskými potrebami a životným štýlom, ako človek svojim zásahom narušil rovnováhu ekosystémov a ohrozil aj sám seba. Prvoradou úlohou je učiť ľudí chrániť a spoznávať prírodu, pretože len sústavným pôsobením na vedomie ľudstva sa dá riešiť kríza vzťahu človek - príroda.