Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna mandarínka - Gertrúda, ktorá žila v jednom nemenovanom hypermarkete. Táto mandarínka mala veľké komplexy kvôli svojej veľkosti. Bola oveľa väčšia, ako ostatné jej kolegyne a preto bola často terčom výsmechu. Naša hrdinka mala neustále depresie a bola stále bez nálady. Raz sa dokonca rozhodla, že spácha samovraždu: chcela si podrezať žily, no nevyšlo jej to, keďže žiadne žily nemala. Po tomto neúspechu chcela skočiť pod vlak, lenže v hypermarkete žiadny vlak nepremával. Bystrá uhorka z hornej police sa už nemohla pozerať na trápenie našej prerastenej Gertrúdy a tak jej poradila, aby šla k psychológovi.
Naša hrdinka ju našťastie poslúchla a dobre robila! Psychológ jej totiž nazrel do vnútra a zistil, že Gertrúda nie je mandarínka, ale pomaranč! Bola neuveriteľne šťastná, konečne jej komplexy zmizli a mohla si užívať život pomaranča. Z bedne pre mandarínky sa s radosťou presťahovala do pomarančovej bedne a na všetkých okolo sa široko usmievala. Už ju netrápila svoja veľkosť, bola úplne normálna.
Jej radosť však trvala len chvíľku: ešte v ten istý deň ju jedna teta kúpila, strčila do tašky a zobrala domov. Tam sa začal pravý masaker. Stará teta ju najprv prstami brutálne ošúpala. Gertrúda revala od bolesti, jej šťavy všade tiekli po tanieri, no krutá pani neprestávala. Keď už bola Gertrúda ošúpaná, bezočivá teta ju ostrým nožom nakrájala na malé kúsky ( keďže nemala zuby ) a následne zjedla.Ani nechcem vedieť, aké musela Gertrúda prežívať bolesti. My ľudia sme strašne krutý!